Tento rok som si Uprising Festival užil trochu inak. Na festivale som bol iba v sobotu 29. augusta 2026, ale aj jeden deň dokáže byť poriadne nabitý hudbou, stretnutiami a zážitkami.
Do areálu sme dorazili krátko po jednej popoludní. Akreditácia prebehla bez problémov a všetko išlo presne podľa plánu. O druhej už som bol pripravený na svoje vystúpenie na plážovom stagei Beach Please, kde som si zahral svoj dvojhodinový set.
Hrať od druhej do štvrtej popoludní má svoje špecifiká, ale nakoniec som si to veľmi užil. Navyše ma potešilo, že sa pod pódiom objavilo aj množstvo ľudí z Trenčína, ktorých poznám roky. Vďaka nim som mal hneď od začiatku veľmi príjemné publikum a celé dve hodiny mali presne tú atmosféru, ktorú som si predstavoval.
Po hraní prišiel čas na obed. A musím povedať, že obed v backstagei na festivale má svoje čaro. Človek si po odohranom sete sadne, konečne trochu vypne a ešte si aj veľmi dobre pochutí. Presne to som po svojom hraní potreboval.
Potom už nasledoval festivalový program.
Postupne sme si pozreli niekoľko koncertov a medzi nimi si dali aj menšie prestávky. Občas sme odskočili pozrieť kamarátov na neďaleký hotel, potom sa zase vrátili späť do areálu a pokračovali v hudobnom programe.
Jedným z koncertov, ktoré sme si nenechali ujsť, bola Hempress Sativa. Nasledoval Protoje, ktorého som si takisto opäť rád pozrel naživo.
Ale potom prišiel jeden z mojich osobných vrcholov celého dňa.
Skarra Mucci & Manudigital
Toto ma naozaj dostalo. Ich vystúpenie bolo neuveriteľne energické, profesionálne a hlavne neskutočne zohraté. Presne ten typ vystúpenia, pri ktorom si človek povie, že toto je naozaj show. Obaja spolu fungovali výborne a celé vystúpenie malo obrovskú energiu od začiatku až do konca.
A potom už prišli Orishas.
Moja srdcovka.
Na ich koncert som sa tešil asi najviac a som rád, že som si ich konečne mohol pozrieť naživo. Zazneli skladby, ktoré mám rád a ktoré ma sprevádzajú už dlhé roky. Bol to pre mňa veľmi príjemný záver festivalového dňa a vlastne aj taká malá bodka za celou sobotou.
Keď sme sa po koncerte pobrali domov, mal som z celého dňa veľmi dobrý pocit.
Nebolo potrebné stihnúť všetko. Bol som na Uprisingu iba jeden deň, zahral som si, stretol kamarátov, dobre sa najedol, pozrel si niekoľko skvelých koncertov a hlavne si užil atmosféru festivalu.
A presne o tom to podľa mňa je.
Uprising má za sebou už veľa rokov a stále dokáže priniesť kombináciu hudby, ľudí a atmosféry, kvôli ktorej sa sem človek rád vracia i keď z roka na rok je na ňom stále menej reggae a dancehallu.
Budúci rok bude navyše špeciálny.
20. ročník Uprisingu
To už je krásne jubileum a ja organizátorom Svetovi a Rasťovi držím palce, aby pripravili ročník, ktorý bude stáť za to. Po tom všetkom, čo za tie roky vybudovali, si takéto výročie určite zaslúži niečo výnimočné.
Ja sa už teraz teším.
Uprising 2026 – ďakujem za ďalšiu skvelú sobotu.