Ras Domček – priekopník slovenského reggae DJ-ingu

Je to už viac ako dvadsať rokov odkedy odštartoval svoju DJ-skú kariéru a ako by sám povedal jeho “misia neustále trvá”. Pre mňa osobne je to človek, ktorého som videl a hlavne počul ako prvého na Slovensku hrať reggae v novo dubnickom klube Goa, kde som chodil ešte ako dieťa. Pozorne som sledoval jeho prácu za mixpultom a je to práve on, kto ma v tej dobe najviac inšpiroval k tomu, aby som začal s DJ-ingom aj ja sám. Kto vie čo by som dnes robil, keby som vtedy tohto pána nestretol, no jedno viem isto, Ras Domček je zaslúženým priekopníkom reggae na Slovensku, pričom má neustále čo povedať aj ďalším generáciám, ktoré u nás pokračujú v šírení tohto žánru. Ak patríte k mladším ročníkom a inklinujete k reggae a dancehall kultúre nasledujúci rozhovor by som pre Vás označil ako “povinné čítanie”, no a ak ste zažili začiatky týchto žánrov na Slovensku, určite pri tomto čítaní veľmi radi zaspomínate na “staré dobré časy”.

MeSs: Začnem tak ako vždy. Prezraď nám prosím, odkiaľ pochádzaš a kde momentálne žiješ?

Ras Domček: Narodil som sa v Bratislave, stále v Bratislave žijem a vyzerá to tak, že sa ani nechystám nikam inam sťahovať.

MeSs: Ako a kedy si sa po prvýkrát dostal do kontaktu s reggae hudbou a rastafariánskou kultúrou?

Ras Domček: K reggae som sa prvýkrát dostal zásluhou môjho spolužiaka a kamaráta v prvom ročníku na strednej škole. Ja som bol z Karlovej Vsi – tam decká počúvali najmä metal. On (v súčasnosti známy žurnalista) bol z Kramárov – kde sa už za socializmu počúvalo veľa punku, ska a reggae. Pustil mi vtedy do sluchátok walkmana magnetofónovú kazetu s nahrávkou Boba Marleyho – konkrétne to bola skladba Rastaman Vibration z live albumu Babylon By Bus. Bol to pre mňa tak silný zážitok, že som sa z neho poriadne nespamätal doteraz… a to sa to udialo už niekedy v roku 1987.

MeSs: Na Slovensku patríš medzi tých úplne prvých, ktorý začali šíriť reggae pomocou vinylových platní. Dokonca si prvý biely Slovák, čo u nás hral reggae. Spomenieš si na svoju prvú party, na ktorej si hral a tak celkovo na svoje začiatky?

Ras Domček: Hrávať reggae ako DJ som začal asi v roku 1996 – a to som púšťal CDs. Predtým som sa na reggae chodil baviť najmä do podniku Green Lizzard v Mlynskej doline. Nachádzal sa v komplexe internátov a o hudbu sa tam starali africkí študenti – najaktívnejší bol DJ Ali Baba z Nigérie.

Prvá party v mojej réžii prebehla v podniku s názvom Tunel Pub na Žabotovej ulici, neďaleko bratislavskej hlavnej stanice. Brat môjho kamaráta tam vtedy robil šéfa a poskytol mi príležitosť. Bola to pomerne drsná štvrť, ale našťastie sa na mňa vtedy prišlo pozrieť dosť veľa známych – takže som nehral len pre lokálnu galérku a žúr sa vydaril.

Neskôr sa chýry o mojich DJ-ských večierkoch šírili ďalej a začal som hrať v priestoroch divadla a krčmy Stoka a v podniku Propeller na petržalskej brehu Dunaja. Ani jeden z týchto spotov už neexistuje, čo je mi veľmi ľúto, lebo to boli autentické miesta s perfektnou atmosférou, ktorá sa v dnešnej Bratislave už hľadá veľmi ťažko.

MeSs: Kde si vinyli nakupoval? Predsa len v 90. rokoch minulého storočia u nás bolo ešte dosť nedostatkového tovaru.

Ras Domček: Z vinylov som začal hrať až v roku 1999. Bola to doba, v ktorej podľa mňa internet na Slovensku ešte ani neexistoval. Kupovať platne sme teda chodievali do kamenných obchodov – do Viedne a Prahy, pretože v Bratislave bol výber nulový. Veľmi som mal rád obchod Roots Messenjah v centre Viedne, zakladal ho selektor a producent OSS BOSS a ponuka noviniek aj old school roots tam bola super.

MeSs: Medzi ľuďmi si roky známi ako Ras Domček. Ako vzniklo tvoje umelecké meno?

Ras Domček: Domček – tak ma volá väčšina známych a cisársky titul RAS som si neskromne udelil sám… za zásluhy v šírení reggae v našom regióne – snáď sa za to na mňa nikto neurazí.

MeSs: Kto bol tvojim nazvime to vzorom resp. koho si videl a počul hrať reggae ako prvého?

Ras Domček: Ak myslíš DJ-ský vzor – bol to spomínaný DJ Ali Baba. Bol som pravidelný hosť na jeho parties, dostal som tam poctivé roots reggae základy a našiel si veľa kamarátov z komunity afrických študentov.

MeSs: Tí čo sledujú slovenskú reggae scénu určite vedia, že si členom Jah Division Sound Gangu. Kedy a s kým si ho vlastne založil?

Ras Domček: Jah Division Sound Gang sme založili spolu s DJ-om Reverendom, ktorý si vtedy zadovážil gramce technics a mix. Prvé hranie sme – ak ma pamäť neklame odpálili na jeseň 1999 v Propelleri. Za mikrofónom sa u nás vystriedalo niekoľko MCs – párkrát sme hrali s MC Štvancom, ale najlepšie sa nám spolupracovalo so ZetUZetou, ktorú teraz môžete vidieť najmä ako súčasť show Hafnera a Beyuza. DJ Reverend je stále právoplatným členom gangu.Vždy je na Jah Division hraní vítaný – založil si však prednedávnom rodinu a tak dáva prednosť svojej roli otca a živiteľa – skrátka zaoberá sa lukratívnejšími činnosťami, čomu samozrejme rozumiem.

MeSs: Reggae je u nás známe už naozaj dlho, no dancehall je mladší. Ako vnímaš tento jamajský hudobný žáner a kultúru na Slovensku?

Ras Domček: Kvalitných dancehallových DJs je už na Slovensku pomerne dosť, fungujú aj tanečné skupiny. Ak máš na mysli slovenských interpretov – tak pre mňa osobne dancehall reprezentovali jedine A.M.O.. Aj keď išlo viacmenej o hip hopový počin, dancehallový vplyv bol veľmi čitateľný a ich dancehallová produkcia na solídnej hudobnej aj textovej úrovni.

MeSs: Za roky hrania si navštívil určite mnoho klubov a festivalov. Na ktoré akcie spomínaš najradšej?

Ras Domček: Rád spomínam na bratislavský Propeller, Stoku a Subclub – tam sme spolu s soundom Roots & Culture dlhé roky riešili party s názvom Mighty Vibez a v súčasnosti sme tam s celkom priaznivou odozvou začali hrať opäť. Mojou srdcovou záležitosťou sú pre mňa aj pravidelné hrania v Café Kút. Ide o komornejšie akcie, v poslednom čase som na nich začal selektovať africkú urban music zo 70 a 80 rokov. Samozrejme sa mi dobre hrávalo aj v Trenčíne, svojho času sa o parties, ktoré si tam organizoval rozprávali legendy nielen na Slovensku ale aj v Čechách. Príjemne sa mi hralo aj vo viedenskej Arene, pražskom Crosse, na festivaloch Pohoda, Hodokvas, Uprising…

MeSs: Organizuješ nejaké eventy? Kde ťa najbližšie môžeme vidieť hrať?

Ras Domček: Pravidelne v Café Kút – KINKY AFRO , ale tam ortodoxných reggae fanúšikov asi veľmi nenalákam, lebo sú to večery na ktorých hrám africkú hudbu – soukous, highlife a afrobeat. Poriadny REGGAE nášup však dostanú na akcii FAYA STARTERS v Subclube – tú máme v pláne riešiť asi 4 krát do roka a na pódiu budú rotovať selektori, ktorí na Slovensku zakladali scénu.

…no a 27.5.2017 nás agentúra IRIE JAM pozvala ako support pred koncertom jamajských hviezd LUCIANO, ADMIRAL TIBET a TERRY GANZIE do Ateliéru Babylon – na to sa veľmi teším.

MeSs: Hrávaš stále vinyl alebo si prešiel takmer ako každý selektor na digitálny DJ-ing?

Ras Domček: Samozrejme hrám aj digitálne – mám konzolu a púšťam mp3. Umožňuje mi to hrať aktuálne novinky a songy, ktoré už na vinyle nevychádzajú. Najmä v kluboch, ktoré ti neposkytnú equipment je konzola a notebook veľmi pohodlný spôsob hrania. Na vinyl som však nezanevrel – stále nakupujem, na staré kolená ma veľmi baví hrať foundation reggae a early dancehall. Kupujem veľa nových reedícií aj original 7″ a 12″ palce na discogs.com.

MeSs: Kto je tvoj obľúbený jamajský interpret, ktorého hráš na každej party?

Ras Domček: Obľúbených jamajských interpretov mám samozrejme veľmi mnoho. Ak by som však mal vybrať jedného za všetkých – asi by to bol DENNIS BROWN. Často ho počúvam doma, v aute pri šoférovaní a často ho aj hrám na parties. Bol to veľký spevák, jeho songy majú silný odkaz, produkovali ich tí najlepší jamajskí producenti. Zanechal po sebe desiatky mocných singlov na výborných riddim-och. Čo sa týka mladej generácie jamajských interpretov – baví ma najviac CHRONIXX. Dvakrát som ho videl koncertovať naživo a vždy to bol zážitok. Má veľmi slušne naštartovanú kariéru, nie je to one hit wonder a verím že o ňom ešte budeme veľa počuť.

MeSs: Ako vnímaš reggae a dancehall na našom území? Vypočuješ si rád nejakých lokálnych interpretov? Ak áno tak koho?

Ras Domček: Nechcem sa nikoho z lokálnej scény dotknúť, ale pravda je taká, že ako selektor jednoznačne dávam prednosť produkcii zo zahraničia – najmä z Jamajky a UK. Samozrejme držím všetkým slovenským umelcom na scéne palce a prajem im všetko dobré.

MeSs: Nedávno som rozmýšľal nad tým, že u nás je pomerne veľmi málo sound sytémov. Hlavne tých mladých! Čím myslíš, že to je? Umiera u nás táto kultúra?

Ras Domček: Nemyslím, že by situácia bola až taká kritická. Na scéne je podľa mňa celkom dosť nových soundboys a dokonca aj zopár soundgyals! Je super, že sa napríklad ľudia z DUB SETTLERS HIFI rozhodli zmontovať si aj vlastný zvuk – chce to veľa nadšenia a energie, za čo im patrí môj rešpekt. V Bratislave sa reggae a dancehall hráva v rôznych kluboch pomerne často. Neviem presne ako je to v iných slovenských mestách, takže to nemôžem hodnotiť.

MeSs: Zúčastnil si sa niekedy nejakého sound clash-u?

Ras Domček: Áno. Zúčastnil som sa prvého oficiálneho slovenského clash-u One Will Survive v Trenčíne, myslím, že to bolo v roku 2006. Išlo vtedy o boj muža proti mužovi, takže som tam vystupoval sám za seba, nie za svoj sound. Podarilo sa mi dokonca vyhrať – za podporu publika som doteraz vďačný. Neskôr som ešte clashoval dvakrát spoločne s DJom Reverendom a MC ZetUZetou za JAH DIVISION SOUND. Na bojisku v pražskom Crosse sme sa prepracovali do semifinále, a opäť raz neskôr v Trenčíne nás súper vyradil až vo finálnom kole. V súčasnosti by som sa už na clash nahovoriť asi nenechal. Bola to dobrá skúsenosť, zažili sme pri tom kopec zábavy, ale v mojom veku mi už oveľa viac vyhovuje pohodový vibe na štandardnej party, než konfrontačná clashová atmosféra a masírovanie si vlastného ega.

MeSs: Na Slovensku sa dosť rozšírili takzvané dubplates. Máš ako selektor nejaké vo svojej zbierke?

Ras Domček: JAH DIVISION SOUND GANG sa nikdy netváril ako nebezpečný dubplate sound. Na kupovanie dubplatov sme nikdy nemali dosť peňazí. Ty asi sám najlepšie vieš, že to nie je lacná zábava. Dubplaty sú odjakživa neoddeliteľnou súčasťou sound systémovej kultúry, ale pravdupovediac mi vždy pripadalo divné niekomu platiť za to, aby o nás zaspieval, že sme super najlepší a pritom nás v živote nepočul hrať na žiadnej party. V zbierke máme pár kusov od interpretov, ktorých osobne poznáme, vážime si ich a ktorí nám dub nahrali zadarmo a hádam aj úprimne. Ide napríklad o slovenských A.M.O., Hafnera a Alexandra Petržalského. Zo zahraničia nás dubplatom potešil Shoe Shine Boy z Nairobi, alebo prednedávnom začínajúci Mike Willey z UK.

MeSs: Nahrávaš pre svojich poslucháčov nejaké mixtape-i, remixi, či mashup-i?

Ras Domček: Na remixy a mash-upy sa necítim, mixtape-i nahrávam pomerne pravidelne. Nechce sa mi ich však vešať na web, tak ich napalujem na cds a rozdávam na žúroch kamarátom a známym. Naposledy sa mi niečo podarilo zavesiť na soundcloud minulé leto – ak by to niekoho zaujímalo tu je link.

MeSs: Nedá mi to, no keďže som tiež DJ musím sa opýtať, či ťa toto remeslo dokáže uživiť alebo máš aj nejakú inú prácu?

Ras Domček: DJ-ing ma neživí. Nikdy som nemal ambíciu sa živiť ako reggae DJ. Ani si to v lokálnych podmienkach neviem predstaviť. Hrám veľmi rád, každú príležitosť si vážim a teším sa z nej. Ak by sa z mojich hraní mala stať pracovná povinnosť, tak by to už zrejme taká úprimná radosť nebola.

MeSs: Keď sa ľudia dostanú do kontaktu s reggae/rastafariánskou kultúrou určite natrafia na “ganju”. Aký máš názor ne túto bylinu? Si za legalizáciu?

Ras Domček: Ganja tunes majú v histórii jamajskej hudby od 60s až po súčasnosť veľmi dôležitú pozíciu. Mnoho z týchto songov hrávam, pretože majú silné spirituálne aj politické posolstvo – a veľa z nich je navyše veľmi vtipných. Osobne som zástancom liberálnejšieho prístupu zákonov k otázke ľahkých drog. Treba si uvedomiť, že legálne drogy – alkohol a tabak, ktoré si tu každý môže bez väčších problémov kúpiť v každej samoobsluhe a trafike dokážu na ľudskom organizme napáchať omnoho brutálnejšie škody, než občasný ganja spliff. To je skutočnosť preukázaná množstvom odborných výskumov a bolo by fajn, keby že ju kompetentní ľudia začnú brať na vedomie. Samozrejme aj užívanie marihuany so sebou nesie isté riziká, ktoré netreba brať na ľahkú váhu.

Nemám problém s tým ak je perzekuovaný dealer, ktorý predáva indoor školopovinným deťom. Je však nezmyselné, aby bol prenasledovaný niekto, kto si na záhrade vypestuje 1-2 stromy pre vlastnú spotrebu. Mám dojem, že napríklad v susedných Čechách je v súčasnosti v platnosti zákon, ktorý je v tomto ohľade celkom rozumný.

MeSs: Väčšina poslucháčov reggae sú vegetariáni a vegáni. Ako to je u teba? Aké máš stravovacie návyky a čo napríklad šport?

Ras Domček: Mäso nekonzumujem už niekoľko rokov. Som vegetarián – ale skôr z morálnych a etických než zdravotných dôvodov. Stačilo, aby som si na youtube pozrel zopár videí organizácie PETA o tom, čo sa deje na bitúnkoch a prešla ma chuť. Žijem v domácnosti s priateľkou, ktorá je vegánka. Varí ona a varí výborne. Pravidelne raz do týždňa chodím na trh nakupovať zeleninu, baví ma to.

Športu som sa nikdy príliš nevenoval, dávam prednosť dlhým prechádzkam v lese, darí sa mi tak vyčistiť si hlavu a zrelaxovať.

MeSs: Navštívil si niekedy Jamajku, prípadne sa na to chystáš?

Ras Domček: Je to hanba ale Jamajku som zatiaľ nenavštívil. Snáď sa mi to ešte niekdy podarí. Na svojich cestách som sa najďalej dostal na Floridu – je to od Jamajky už len kúsok, ale samozrejme to nie je ono. I keď zažil som tam v klube plnom jamajských imigrantov koncert Burning Speara, takže k autentickej karibskej atmosfére som sa priblížil tak blízko ako sa len dá.

MeSs: Aké máš ako selektor plány do budúcna? Na čo sa môžeme tešiť?

Ras Domček: Plány do budúcna neriešim, nechám sa prekvapiť, ak ma niekto pozve hrať na zaujímavú party, prídem rád. Je super, že sa nám do dlhšom čase podarilo oživiť reggae hrania v Subclube – tentokrát pod názvom FAYA STARTERS, a že podľa počtu ľudí pod pódiom a intenzity žúru to má zmysel.

MeSs: Na záver by som ti dal rád priestor na čokoľvek, čo som sa ťa neopýtal a chcel by si odkázať mojim čitateľom.

Ras Domček: Všetkým fanúšikom reggae na Slovensku by som rád poprial mnoho možností ísť sa zabaviť na ich obľúbenú hudbu, mnoho kvalitných selektorov a soundov, mnoho kvalitných reggae koncertov či už na letných festivaloch alebo v kluboch.

… a mladým ľuďom by som odkázal, aby pri všetkej tej zábave nezabudli na to, že Education Is The Key – a trávili viac času v knižnici než pri vodnom bongu.

MeSs: Ďakujem za podarený rozhovor!