Slovenská Dancehall Queen

Kto by bol kedy povedal, že aj Slovensko bude mať raz svoju oficiálnu Dancehall Queen. Priznám sa, že pred rokmi som naozaj pochyboval, no to som ešte nepoznal Badd Fyah Crew a ich členku Michelle Bambaii z Bratislavy. Táto talentovaná, krásna a vskutku temperamentná mladá tanečníčka a lektorka v jednej osobe dokázala, že pokiaľ má človek sen a je ochotný urobiť preňho všetko čo sa dá, nie je možné aby sa nesplnil. Snívala o tom ísť na Jamajku, učiť sa tam tancu od tých najlepších, spoznať miestnu kultúru a pochopiť to ako miestny ľudia zmýšľajú. To všetko sa jej vďaka veľkému úsiliu podarilo a je hrdá na to, že môže spolu so svojimi “sestrami” šíriť dancehall-ovú kultúru doma na Slovensku. Zúčastňuje sa rôznych súťaží a battle-ov a ešte len nedávno sa stala víťazkou oficiálneho Dancahall Queen Contest-u u našich českých susedov, pričom sa kvalifikovala do medzinárodnej súťaže priamo na Jamajke, no tá sa nakoniec nekonala. Prečo sa tak stalo, ako sa Michelle k tancu dostala, aké má plány do budúcna alebo čo má na tanci najradšej a ešte omnoho viac sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

MeSs: Prezraď nám. Odkiaľ pochádzaš, kde momentálne žiješ a kde by si žila najradšej?

Michelle: Pochádzam z Bratislavy, kde momentálne aj žijem. Vzhľadom na to, že som sa len prednedávnom vrátila z Jamajky, a na fakt, že som tam prežila najkrajšie momenty je moja odpoveď na otázku kde by som najradšej žila v tejto chvíli jasná!

MeSs: Keď tancuješ je vidieť, že je to tvoja vášeň. Kedy si sa k tancu dostala po prvýkrát a čo ťa k nemu priviedlo?

Michelle: Áno, tanec a hlavne dancehall ako taký je mojou najväčšou vášňou a som rada, že to vidno. K tancu som sa dostala, keď som ako malá skúšala rôzne krúžky na vyplnenie voľného času. Od zábavky vo voľnom čase to postupne prechádzalo stále na serióznejšiu a serióznejšiu úroveň.

MeSs: Kedy si sa po prvýkrát dostala do kontaktu s danchehall-om a čo ťa na ňom najviac baví?

Michelle: Môj prvý kontakt s dancehallom bol v roku 2011 kde ma na Hip Hop Kemp Festivale v Hradci Králové, prihlásili moji kamaráti na Dancehall Queen. Vtedy som poznala dva kroky a nevedela som, že je nejaký rozdiel medzi dancehallom a DHQ, napriek tomu som sa (zázrakom, lebo knowledge som mala nulový haha) dostala do finále s poľskou kráľovnou Ulou Afro.

Ak sa bavíme o dancehalle ako o tanci, baví ma všetko! Oldschool, middle school, nové kroky, male aj female style a samozrejme triky čiže DHQ! Milujem deliť sa s ľuďmi o radosť čo vo mne vyvoláva hudba a samotné dances a o to viac ak vidím, že sa v našich žiakoch rodí podobná láska. Taktiež ma baví silný dancehall vibe, aj keď je občas temný, inokedy však radostný, ktorý sa odzrkadľuje v hudbe a v krokoch. Je to odraz nálad ľudí žijúcich na Jamajke, preto nie vždy je pre nás možné automaticky porozumieť prečo sa zaoberajú v piesňach tým čím sa zaoberajú a je potrebný hlbší „výskum“.

MeSs: V minulosti si sa určite venovala aj iným tanečným štýlom. Prezradíš nám o aké konkrétne šlo?

Michelle: V minulosti som skúšala rôzne štýly prostredníctvom workshopov ale dlhodobejšie som skúsila skupinové latino a venovala som sa istý čas hip hopu. Pri hip hope som chcela aj ostať, ale po roku venovania sa aj hip hopu aj dancehallu som to vzdala a nechala som sa viesť tam kde ma srdce ťahalo.

MeSs: Ak by si mala zhodnotiť svoju doterajšiu tanečnú kariéru, čo by si vyhodnotila ako svoj najväčší úspech?

Michelle: Najväčším úspechom pre mňa je to, že sa nám podarilo vytvoriť Badd Fyah, že v Bratislave a v okolí stále rastie záujem o dancehall a že ľudí baví s nami spolupracovať. Za všetky som veľmi vďačná!

MeSs: Určite máš nejaký tanečný, alebo nazvime to kariérny sen. Prezradíš nám ho?

Michelle: Je to také cliché, lebo s veľkou pravdepodobnosťou o tom sníva mnoho dancehallových tanečníkov. Samozrejme je to spolupráca s jamajskými umelcami, nie len vo videoklipoch, ale takisto možnosť byť pod nejakým artistom ako “jeho/jej” team. Napríklad ako Spice, ktorá má svoje kráľovné z Xpression Dancers.

MeSs: Badd Fyah Crew, ktorého si súčasťou pribralo do svojich radov takzvané “Youngsters”. Plánujete rozširovať naďalej svoj tím?

Michelle: Čo je pre mňa špeci pri nás je, že sme crew, ktorá si zakladá nielen na tanečných kvalitách a rovnakom pohľade na kultúru a vzdelávanie sa v tejto oblasti, ale aj priateľstve. “Youngsters” baby sú teda nielen skvelé študentky a tanečníčky, ale aj skvelé osoby a priateľky. Momentálne je to super tak ako to je, a keď príde jedného dňa niekto kto znovu prirodzene zapadne, určite sa brániť nebudeme.

MeSs: Ak by som sa od Vás, alebo od teba samotnej chcel naučiť tancovať, kde by som ťa našiel alebo ako by som ťa mohol kontaktovať?

Michelle: S Beshiu mávame hodiny v Love Dance School v Bratislave v Zrkadlovom háji. Pondelky o 19:30 sme otvorili novú začiatočnícku skupinu a vo štvrtky máme hodinu pre pokročilých. Takisto učím v Seredi každú stredu a utorky vo Viedni. Veronie má svoj dancehall team v Prahe, stačí ju len skontaktovať na FB, či Instagrame rovnako ako mňa a Bašku. Poprípade sa treba ozvať na baddfyah@gmail.com, kde s radosťou odpovieme.

MeSs: Dnes je na Slovensku už viacero lektorov, ktorý učia dancehall. Skús stručne opísať prečo by ľudia mali vyhľadávať práve Vaše hodiny.

Michelle: Poznám len troch lektorov žijúcich na slovenskom území, ktorí sa aktívne vzdelávajú v zahraničí a dve z toho sme Beshiu a ja. Myslím si, že knowledge je v tomto prípade veľmi dôležitý, keďže ľudia o jamajskej kultúre u nás veľa nevedia. To je asi hlavným dôvodom. Inak samozrejme ľudia musia sami nájsť svoje miesto, kde sa im bude tancovať príjemne.

MeSs: Tento rok si v Prahe vyhrala českú verziu Dancehall Queen Contest-u. Ako dlho si sa pripravovala na túto súťaž a aký to bol pocit zvíťaziť?

Michelle: Úprimne som sa spamätala až dva týždne pred súťažou, za čo sa doteraz na seba hnevám. Pripravovala som sa teda minimálne, pretože to bolo nielen skúškové obdobie, ale aj obdobie chystania záverečných show. Takže jedno číslo napríklad vzniklo na univerzite v pivnici, kde som sa počas dvojhodinovej pauzy zavrela atd. Inokedy som zas po tréningu s deckami ostala dlhšie v sále. Pocit z výhry bol neskutočný, aj keď som tomu ešte dlho nemohla uveriť. Veký big up Age z Polska, s ktorou som bola vo finále, a ktorá mimochodom letela na Jamajku v rovnaký čas ako ja. Veľmi pekne ďakujem svojej crew za morálnu podporu, a takisto aj mamine, ktorá ma došla pozrieť aj na súťaž.

MeSs: Hlavná cena bola letenka na Jamajku a účasť na medzinárodnej Dancehall Queen, ktorá sa nakoniec nekonala. Prečo?

Michelle: Dancehall Queen sa nekonala z dvoch dôvodov. Po prvé, problém so sponzormi a po druhé konflikt v Montego Bay, kde sa súťaž mala konať. Konflikt vyvrcholil niekoľko krát do streľby, takže miesto nebolo vraj bezpečné (aj keď Sumfest sa tam aj tak konal).

MeSs: Je to v podstate len nedávno čo si sa z Jamajky vrátila. Ako dlho si sa zdržala a ako hodnotíš svoju druhú návštevu tohto karibského ostrova?

Michelle: Zdržala som sa mesiac, a hodnotím ho ako najkrajšie strávený čas (naozaj)!

MeSs: Určite si väčšinu času strávila vzdelávaním sa od rôznych lektorov. Od koho si sa učila tento krát?

Michelle: Bohužiaľ som nestihla všetkých čo som chcela, ale tentokrát to boli: Rifical Team, Elite Team, Shady Squad, Xklusiv Dancers, Kryptic Crew, Black Eagles, Magnificient Dancers, Supreme Blazers, Latonya Style, Kimiko Versatile, Chinny Unique, Hectic Dyamondz, Portmore Team, Boysie Roses, Queen Lateesha. Veľký rešpekt im!

MeSs: Aké tanečné kroky sú momentálne na Jamajke najpopulárnejšie?

Michelle: LOL, je tanečný krok, ktorý momentálne tancujú úplne všetci! RDX k tomuto kroku nahrali aj pesničku, takže ak nepoznáte tak šup šup otvoriť YouTube a ideme! LOL

MeSs: Na facebooku som priebežne sledoval tvoje posty a nemohol som si nevšimúť, že si sa opäť dostala do videoklipu. Ktorý interpret sa môže tentokrát popýšiť Slovenkou vo svojom vizuále?

Michelle: Možno ma v krátkych chvíľkach postrehnúť v klipe od Bay-C-eho, Bunx And Galang, a taktiež sme začali pripravovať klip pre Bounty Killera International Gallis, ktorý sme bohužiaľ nestihli pred mojím odchodom dokončiť. Ďalším bol interprét G-Mac, ktorý u nás nie je moc známy, ale toto natáčanie som si veľmi užila.

MeSs: Navštívila si okrem Kingstonu aj nejaké iné jamajské mestá, prípadne menej známe pláže?

Michelle: Navštívila som Montego Bay, a tam aj Doctor´s Cave Beach, ale tá je známa. V Mobay sa konal aj festival Sumfest kde malo koncert mnoho artistov ako napríklad I-Octane, Bounty Killa, Spice, Dexta Daps, Masicka, Devin di Dakta, Nesbeth, Ding Dong, Chi Ching, atď.

Taktiež som navštívila aj Morant Bay (kde sa odohralo v minulosti Morant Bay povstanie) v oblasti St. Thomas. Samozrejme Hellshire Beach v Portmore, Cayman´s Bay a Bobom Marleym ospevovanú Cane River.

MeSs: Ako ti chutí jamajská kuchyňa? Máš nejaké obľúbené jamajské jedlo?

Michelle: Milujem jamajskú kuchyňu! Jedna z vecí čo mi naozaj chýba. Breadfruit, tofu, veggie stew, festivals, dumplings, ackee, jack fruit, patty – všetko jedlá, ktoré sa dajú zohnať na ulici (street food). Predstavte si, že idete z party kde tancujete niekoľko hodín a pred vchodom vás čaká milý rastaman so svojou mobilnou kuchynkou plnou vegetariánskeho jedla. Najete sa a môžte ísť spokojne spať. Síce som vegetarián, ale tento krát som dvakrát ochutnala aj rybičky, ulovené priamo na pláži a skvelo ochutené a upečené.

MeSs: Verím tomu, že si si domov priniesla veľa krásnych zážitkov. Na ktorý budeš najradšej spomínať?

Michelle: Nedá sa vybrať jeden. Určite jedným z nezabudnuteľných zážitkov bola cesta do Dub Clubu, o to krajšie, že bola neplánovaná. Prvé štyri dni po príchode som strávila skôr ako zahraničný návštevník (tzv. turista haha) než ako tanečník. Bývala som dve noci v Reggae Hosteli v centre Kingstonu (Half Way Tree), z ktorého nás autobusom zobrali do Dub Clubu. Je to miesto vysoko v horách, odkiaľ máte výhľad na celý Kingston a ďalej. Pre milovníkov reggae je to jedno z obľúbených miest. Veľa som o ňom počula, ale až keď sme tam dorazili, pochopila som prečo sa o ňom toľko hovorí. Okrem výhľadu, je to miesto plné jamajskej hudby, farebných svetielok, kúskov prírody a príjemného vibu. V strede terasy vyrastá strom, na ktorom je napísane „pozor, padajú tu mangá“. Príjemné a magické. Človek sa cíti ako v inom svete, môže rozmýšľať a prečistiť si hlavu, alebo naopak úplne vypnúť.

Ďalším z nezabudnuteľných zážitkov je paradoxne cesta domov. Preprava medzi väčšími mestami je možná dvoma spôsobmi. Buď autobusom, ktorý je možný prirovnať k nášmu eurolines a podobným, tento spoj si treba zarezervovať online vopred, inak dopadnete ako ja a budete musieť cestovať lokálnym autobusom. Lokálny autobus vyzerá asi tak ako môžete bežne vidieť na pohľadniciach. Malý, starý a narvaný ľuďmi. Doslova je tam tlačenka pretože z miesta pre desiatich Jamajčania vykúzlia miesto pre dvadsiatich a tak pocestujete niekoľko hodín. Keďže tanečníci cestujúci na Jamajku sú väčšinou mladí ľudia, viete si predstaviť, že tam nejdeme s plnými vreckami peňazí a aj tie čo máme minieme na základne veci dôležité pre prežitie a samozrejme hlavne workshopy a tanec. Takže o luxuse materiálnom sa moc baviť nedá haha. Ja som však mala to šťastie po niekoľko hodinovej ceste v lokálnom autobuse, čo je zážitok sám o sebe, tento krát okúsiť aj trošku tejto luxusnej stránky Jamajky, keď mi po príchode do Montego Bay odkial som mala letieť domov povedali, že let sa presúva na druhý deň a na noc nás umiestnia do hotelu Riu kúsok od letiska. Nádherná pláž, skvelé jedlo, krásny hotel (aj túto možnosť teda odporúčam, pre tých čo si to môžu dovoliť).

A samozrejme najkrajšie zážitky sú momenty, keď sledujete tanečníkov na veľkých street parties alebo malých party priamo v ghetto oblastiach, kde sa ľudia len medzi domčekmi stretnú, tancujú a bavia sa. Hudba hrá a vy ste v ten úplne jednoduchý moment vďačný a šťastný, že žijete. Ak som v rozhovore spomínala silný vibe dancehallu, môže to znieť veľmi abstraktne. Hlavne ak človek pomyslí na to, že podmienky pre život tam nie sú ani trošku ideálne. Ale keď počujete ako dancehall doslova duní z reproduktorov a vidíte ako sa ľudia nechávajú unášať rytmom, ich pohyby sú ladné, a zároveň silné, vidíte ľudí tancovať spolu (a to tomu dodáva ešte väčšiu silu), nemáte inú možnosť ako si plne uvedomovať „život“.

MeSs: Tešila si sa domov, alebo si mala hlavu v smútku keď si musela odísť?

Michelle: Úprimne, veľmi som si želala ostať, tí ktorí ma poznajú to aj čakali.

MeSs: Vráťme sa teda naspäť domov. Ako vnímaš slovenskú a českú reggae – dancehall-ovú scénu? Mám na mysli tú tanečnú.

Michelle: Čo sa týka tanca dancehall scéna rastie, za čo som veľmi vďačná. Ešte je tu však veľa práce. Konzervativita Slovenska pomaly ustupuje a dáva dancehall-u ako tancu väčší priestor. Je však dôležité aby sme my všetci tanečníci rozumeli tomu, že byť dancehall tanečníkom neznamená len tancovať na hodinách v tanečných školách. Je to taktiež tréning na party, návšteva koncertov, zábava v komunite ľudí, ktorá miluje rovnakú hudbu.

MeSs: Existuje medzi dancehall-ovými tanečníkmi u nás rivalita alebo až ohováranie a nenávisť?

Michelle: Nenazvala by som to nenávisť, ale určité nezmyselné napätie tu je. Myslím si, že to tak chodí koniec koncov všade, bohužiaľ. 

MeSs: Aké sú tvoje, vlastne ako Badd Fyah Vaše tanečné plány v blízkej budúcnosti?

Michelle: Plány v blízkej budúcnosti okrem venovania sa našim študentom, je neustále pracovať na sebe samozrejme. Plánujeme aj nejaké cesty do zahraničia, to sa však dozviete priebežne.

MeSs: Kde ťa ľudia môžu v najbližšom období vidieť vystupovať?

Michelle: Najbližšie sa vidíme 24. septembra 2016 v Trenčíne na DUTTY VYBZ PARY! Teším sa!

MeSs: Aký je tvoj obľúbený dancehall-ový tanečník a dancahall-ový interpret?

Michelle: Tanečník sa opäť nedá vybrať jeden. Veľký big up posielam Elite Teamu, Shady Squadu, Xpression Dancers atď… A čo sa týka interpreta je ich tiež mnoho obľúbených, ale najčastejšie mi samozrejme hrá Addi di Teacha – World Boss alebo Vybz Kartel. Myslím si, že jeho texty sú jedinečné a neprekonateľné a okrem zaujímavých fráz, ktoré vymýšľa, má zároveň veľké prepojenie s ľuďmi, ktorí ho nasledujú.

MeSs: Na záver ti už tradične dávam priestor pre tvojich fanúšikov a čitateľov môjho blogu. Prosím odkáž im niečo, čo považuješ za dôležité a hlavne niečo čo ide z hĺbky tvojho srdca.

Michelle: Chcela by som veľmi poďakovať ľuďom, ktorý mňa a nás, Badd Fyah, podporujú!

Tiež by som chcela odkázať ľuďom milujúcim dancehall, podporujte akcie, choďte sa zabaviť na party, tancujte, tešte sa a zabudnite na všetko čo vás ťaží, o tom to celé je!

Pre ľudí čo majú s dancehallom problém, prosím neodsudzujte bez informácií prečo veci fungujú tak ako fungujú. Dancehall má svoje svetlé aj temné stránky, všetko však vychádza z reálnych situácií, ktorým ľudia čelia, alebo sú následkom ekonomickej, politickej či sociálnej situácie, ktorá je na Jamajke. Jamajka je možno chudobná čo sa týka peňazí, ale rozhodne bohatá na talentovaných ľudí, ktorých životné príbehy tvoria silný vibe dancehallu. Dancehall je nielen tanec a hudba, ale je to život samotný – silná energia života, ktorá môže pozorovateľa vtiahnuť a už nepustiť.

MeSs: Ďakujem za podarený rozhovor!