Talentovaný freerunner Dies

Talent je niečo, čo každý z nás dostane do vienka už pri narodení, podstatné je však to, aby ho človek neustále rozvíjal a posúval vpred. Pokiaľ mu nevenujeme dostatočnú pozornosť, zahadzujeme dar, ktorý nás odlišuje od druhých a robí nás výnimočnými. Výnimočný, to je pravé slovo, ktoré definuje mladého a skutočne schopného freerunner-a z Trenčína, ktorý môže byť na svoj talent naozaj hrdý. Jeho meno je Dominik Souhrada (narodený 23.05.1994 v Trenčíne) alias Dies, ktorý sa freerunu a parkouru venuje profesionálne už viac ako osem rokov. Za tú dobu stihol na svoje konto zapísať mnoho úspechov, vďaka ktorým sa dostal do povedomia ľudí nielen z celého Slovenska a to je dobrý dôvod položiť mu niekoľko otázok.

MeSs: Spomenieš si na svoj prvý kontakt s freerunom a parkourom (Le Parkour)? Ako sa si dostal k tomuto športu, ktorý doslova berie dych?

Dies: Bolo to pred 8 rokmi, keď som mal 12 rokov. Môj najlepší kamarát prišiel za mnou, že v ten deň videl na jednom videu ako skákali takí týpci cez strechy a robili rôzne šialené kúsky a saltá. Nevedel mi povedať ani názov ako sa to volá, ale povedal mi, že úplný základ je spraviť “pk-roll”, ktorý sa ževraj robí po zoskokoch. A tak začali naše prvé pokusy o umenie “le parkour”, neskôr sme začali používať oba názvy Parkor & Freerunning.

MeSs: Venoval si sa nejakému športu pred tým ako si spoznal freerunning a parkour?

Dies: Áno, hrával som florbal a v podstate ma vždy bavili športy a snažil som sa ich robiť naplno, ale v momente keď som sa zoznámil s týmto umením pohybu, zistil som, že toto je pre mňa! Tu viem neustále posúvať svoje hranice, tu nie som obmedzený, som sám sebe pánom ako aj pri tréningu, tak pri tom, aké techniky vykonávam. Robím si čo uznám sám za vhodné a to je pre mňa najdôležitejšie – tá sloboda – sloboda pohybu.

MeSs: Ako si dospel ku svojej prezývke DieS? Vymyslel si si ju sám, alebo si ju dostal?

Dies: Prezývka Dies? No… Keď som bol na základnej škole, tak som sa nudil, lebo sa mi vtedy nepáčilo meno Dominik a chcel som aby ma volali inak. Tak som si vymyslel podľa svojich iniciálov v anglickej výslovnosti Di + es, to je celé. Momentálne som najradšej keď mi hovoria menom Dominik, ale veľa ľudí, hlavne v komunite ma pozná pod touto prezývkou.

MeSs: Čo ťa na freerune a parkoure najviac baví? Nemáš strach, že si ublížiš? Predsa len, pri pohľade na niektoré kúsky, nie je bežným smrteľníkom všetko jedno.

Dies: Baví ma to, že sa tu nekladú hranice. Človek sa neustále posúva ako aj fyzicky tak i psychicky. Nerobím nič, čo by som si dopredu dobre nerozmyslel. Pred každým prvkom sa plne skoncentrujem a snažím sa ho vykonať na 100%. Samozrejme, že sa stane niekedy aj úraz. Aj mne sa stali a nie najmenšie. Ale to preto, lebo som si dobre pred skokom neobzrel terén alebo som nebol plne sústredený. Alebo som robil, na čo som proste vtedy ešte nemal, čo sa týka hlavne psychickej prípravy.

MeSs: Nadviažem na predošlú otázku. Nedá mi nespýtať sa či si mal za svoju kariéru freerunera a parkouristu nejaké vážnejšie zranenie?

Dies: Mal som, pri natáčaní jedného hudobného klipu som si rozťal nohu. To bolo zranenie z nedostatočnej obhliadky terénu, keďže to bolo všetko narýchlo. Ale poučil som sa. Mal som ešte nejaké zranenia, ale to nie je dôležité. Dôležité je to, čo ma tie zranenia naučili. A som vďačný za každú jednu jazvu na svojom tele, pretože mi pripomína, kde som spravil chybu a aby som sa jej v budúcnosti už vyhol. V konečnom dôsledku ma každé zranenie posunulo bližšie k môjmu cieľu.

MeSs: Máš nejaké vzory? Niekoho, kto je pre teba ikona?

Dies: Vzory ani tak v tomto športe nemám. Pre mňa sú skôr inšpiráciou ľudia, ktorí sa naplno venujú nejakej činnosti, nech je to aj štrikovanie. Pokiaľ majú svoju záľubu a snažia sa spraviť všetko pre to, aby ich vedela aj živiť, to je pre mňa inšpirácia. A taktiež sú to ľudia, ktorí chcú dať niečo tomuto svetu. Stačí i keď len úsmev. Ľudia, ktorí chápu pravidlo – najskôr dávať a potom prijímať. Ale to je debata na dlho. Jednoducho povedané – mám rád ľudí ako si ty, Denis – keď ťa vidím, tak som rád, že ťa vidím!

MeSs: Čo považuješ za svoje životné a kariérne úspechy, resp. na čo si naozaj hrdý?

Dies: Teší ma keď vidím ľudí ako navštevujú naše tréningy Parkour & Freerunning v Trenčíne a vidím im tie úsmevy na tvárach, vidím, že tam radi chodia. Teší ma keď mi povie mamička, že sme úplne zmenili život jeho dieťaťu, a že ho konečne niečo baví. Samozrejme ma poteší, keď – ako teraz – sme sa dostali ešte viac do povedomia ľudí a dosiahli sme takmer 100 000 pozretí nášho dokumentu za jeden deň. Teší ma keď chodím na veľké svetové stretnutia a vidím tam ľudí trénujúcich v oblečení našej značky. Teší ma keď cítim, že môj sen je pred dverami a budem sa môcť postaviť na vlastné nohy tým, čo ma baví. Ale najviac som hrdý na to, keď dokážem niekomu spríjemniť deň a dať mu silu ísť ďalej týmto životom plným prekážok. Veď ja ako parkourista som tu od toho, nie?

MeSs: Spolu so svojou partiou tvoríte tím Freerun Slovakia. Ako ste sa našli a vytvorili tento projekt?

Dies: Náš tím Freerun Slovakia sme založili v roku 2008. Vtedy mal trošku iné zloženie, ale až na jedného momentálneho člena sme tam boli štyria takí skalní. Momentálne je nás v tíme päť: Jakub Halgoš, Marián Mojžiš, Michal Marček a ja. V roku 2009 sme založili občianske združenie a koncom minulého roka sme oficiálne založili Freerun Slovakia s.r.o. Boli sme partia mladých chalanov, ktorí mali sen. Neskôr sa z toho stal cieľ a spravili sme si plán ako sa k tomu cieľu dostať.

MeSs: Asi každý zaegistroval vaše promo videá, ktoré sú naozaj kvalitnou reklamou ako pre Vás, tak aj pre naše mesto, či krajinu. Kto je tvorca týchto videí?

Dies: Každý v našej spoločnosti má svoju úlohu. Čo sa týka výroby dokumentu na tom pracoval Denis Seliak. Čo sa týka ostatných videí, na tých sa podieľajú takisto aj Jakub Halgoš a Michal Marček.

MeSs: Pracuješ aj ako tréner v freerunningovej a parkourovej škole. Kde sa táto škola nachádza a ako je možné dostať sa do nej? Sú nejaké požiadavky na nových členov, alebo prijímate aj úplných začiatočníkov?

Dies: Naša Freerun School sa nachádza v gymnastickej telocvični na výstavisku EXPO Trenčín – pavilón 4
Hovorím to takto: ,,Ku nám chodia pekní, škaredí, tuční, malí, vysokí – mne to je jedno. Dôležité je, aby niečo robili, a aby im to robilo radosť.” A naše tréningy sa snažíme robiť tak, aby tam vládla dobrá atmosféra, aby tam bola zábava, samozrejme aj makačka, ale aby sa tam hlavne ľudia tešili. Takže na otázku, koho prijímame – zober celú svoju rodinu, Denisko a príďte sa ku nám vyblázniť.

MeSs: Verím tomu, že ako športovec máš pozitívny prístup k zdravej výžive. Čo je tvoje obľúbené jedlo a ako vyzerá tvoj jedálníček?

Dies: Hoho, najskôr vám prezradím niektoré moje životné pravidlá: 1. Mám nejaké pravidlá, ktorými sa riadim a snažím sa byť disciplinovaný. 2. Z času na čas poruším pravidlo jedna a viem zhrešiť v každom smere. Poviem to takto – snažím sa dbať o svoje zdravie: pohyb, strava, oddych. Ale všetko viem robiť úplne dvojako, keďže som znamením blíženec. Takže je úplne normálne keď ma niekedy uvidíte aj s cigaretou v ruke a v tej druhej s čokoládou. Boli časy, keď som sa chodil baviť do podnikov a v taške som mal zarobený tvaroh. Takže v tomto by som zo mňa nerobil až taký príklad. Každopádne mám veľmi rád čerstvú domácu zeleninu a vodu. Čistú obyčajnú vodu. A potom, ako som spomenul, čokoládu.

MeSs: A teraz z trochu iného súdku. Aký je tvoj postoj k hudbe? Aký je tvoj vychytený žáner, prípadne interpret? Máš rád karibskú hudbu ako napríklad dancehall alebo reggae, prípadne moombahton?

Dies: Mám rád takéto pecky ako spomínaš, ale neobmedzujem sa na nejaký štýl. V aute mi hrá CD od Edith Piaf, Metallica, takéto žánre aké hrávaš ty, a niekedy ešte aj nejaký česko-slovenský interpret. Ale ten moombahton neviem čo je, takže si to idem teraz pustiť … A ako už aj počúvam, tak sa mi to veľmi páči a aj také poznám.

MeSs: Aké sú tvoje krátkodobé a dlhodobé plány do budúcna?

Dies: Chcel by som pomôcť väčšiemu množstvu ľudí nájsť silu ísť si za svojim snom. Chcem také veci, o ktorých budete časom ešte počuť, takže nás sledujte a uvidíte aké sú moje sny.

MeSs: Na záver je ako vždy priestor pre tvoje vlastné slová a myšlienky. Chcel by si odkázať niečo svojim fanúšikom, prípadne mladým nádejným talentom a zbytku čitateľom?

Dies: Nič nie je nemožné, preto ak máte niečo pred očami a naozaj si za tým pôjdete, budete to neskôr držať v rukách. Ak vám budem môcť s niečím pomôcť a bude to v mojich silách, budem rád, keď sa na mňa obrátite. A chcem poďakovať Denisovi, že mal záujem spraviť so mnou rozhovor. Vždy ma to veľmi poteší. Držím palce na vašej ceste plnej prekážok. Keď sa budete chcieť naučiť ich čo najladnejšie prekonávať, či už fyzicky, ale najmä psychicky… Viete na koho sa môžete obrátiť. Ale myslím si, že aj Denis je veľmi šikovný chalan a tiež rád pomôže všetkým, ktorí prejavia záujem.

MeSs: Dominik, ďakujem za výborný rozhovor!